Berkat nám pomáha byť ľuďmi s otvoreným srdcom. Venujte nám pár minút, aby sme sa predstavili: sprievodca projektom
background

Pridajte sa k nám na Facebooku

HOME - BERKAT, občianske združenie
efektívna a adresná pomoc - Afganistan, Maroko, Slovensko
Chcem pomôcť

Číslo účtu BERKAT POMÁHA:

SK1783300000002000175774

Darovať teraz online - darujme.sk Výzva na portály ĽudiaĽuďom

Ako sme pomohli Berkatovce v Agouti

Výborná správa: škola v Khode má zavedenú elektrinu

Vďaka našej spoločnej dlhodobej podpore má „nejaká“ škola uprostred pohoria Atlas 4000 kilometrov ďaleko od minulého roka zrekonštruované toalety a najnovšie aj zavedenú elektrinu.

Vedeli ste, že...?

100% vášho daru pomáha

100% vášho daru pomáha

sprievodca projektom
Legenda o Berkate Začalo to Adžamalom Berkat na Slovensku Hlavné ciele a zásady Afganistan Rohovková slepota Komu pomáhame Len jedno oko Ako sme pomohli Ako pomôcť
Novinky

Návrat na začiatok nášho dobrovoľníčenia

IVAN SÝKORA  •  1. júl 2014
Návrat na začiatok nášho dobrovoľníčenia
Vďaka pravidelným mesačným príspevkom členov Berkaťáckej rodinky sa nám podarilo pomôcť s rekonštrukciou internátu pre Slovákov žijúcich v rumunskej Alešdi a tak trochu sa vrátiť na úplný začiatok našich dobrovoľníckych aktivít z konca 90-tych rokov.
Návrat na začiatok nášho dobrovoľníčenia
Článok nebohého Jožka Schona z Národnej obrody stojí za to. Bola to zvláštna súhra okolností, ale sme presvedčení, že aj takýto typ pomoci bol potrebný. Výstižne to napísal Vlado Kampf, ktorý do tých končín chodil od nepamäti. Trošku prostoreké, ale od srdca:

Ísť teraz do Slovákov v Rumunsku by bolo od Berkatu milé. Tak by ho to vrátilo do humanitárky mojich niekdajších snov. Že je niekde, kde to treba a že všetky prostriedky do nejakej aktivity vložené budú rozumne využité. A na priamo. Na niečo, čo nestojí v centre pozornosti a diania ostatného sveta. Berkat tam môže riešiť chudobu rodín, Kubaľákov smiešny internát...
Mimochodom: pamätám, ako Peter vozil z Nemecka a Švajčiarska kamióny s oknami, nábytkom a všelijakým zariadením. Tvrdohlavo staval ten nový internát v Bodonoši. Ľudkovia mu kradli tie veci priamo z kamióna. musel si ich strážiť a byť pri vykládke.Bbolo to také zúfalstvo kombinované s odhodlaním pána farára...
Časom som mal pocit, že v Rumunsku už je to OK a že už si nejako dokážu pomôcť a hlavne, že to môže vyzerať moderne a nie predpotopne... Hups. Omyl. Keď sme sa tam boli naposledy pozrieť a Peter sa chválil, aký internát dáva dokopy... No do riti, to som sa zrazu cítil, akoby sa za tých pätnásť rokov nič nezmenilo. Peter zasa na kolene stĺka internát pre tie najchudobnejšie deti z kopcov, ktoré mu ledva zaplatia tých pár eur. Celé zle.
Toto je už čo za svet?!


(Spomínaný Kubalák je ten farár na fotke, na čele pohrebného sprievodu a na súčasnej fotke v článku od Janky Čavojskej. Ak si všimnete, vôbec sa takmer nezmenil.)