Adžamal a transplantácie očných rohoviek v Afganistane? Takto BERKAT pred rokmi začal: sprievodca projektom
background

Pridajte sa k nám na Facebooku

HOME - BERKAT, občianske združenie
efektívna a adresná pomoc - Afganistan, Maroko, Slovensko
Chcem pomôcť

Pomoc ľuďom Ukrajiny:
100% vášho daru pomože!

Číslo účtu Berkat pomáha:

SK17 8330 0000 0020 0017 5774

Výzva na Donio.sk

sprievodca projektom
Legenda o Berkate Začalo to Adžamalom Berkat na Slovensku Hlavné ciele a zásady Afganistan Rohovková slepota Komu pomáhame Len jedno oko Ako sme pomohli Ako pomôcť
Novinky

Nenecháme v tom Petra samého!

VLADIMÍR KAMPF  •  30. jún 2014
Nenecháme v tom Petra samého!
Bolo to niekedy v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia. S kolegom Jožom Schönom sme prvý raz prišli do Bihorských hôr medzi našich v Rumunsku. Na stanici v Oradei nás čaká Peter Kubaľák, farár z Alešdi.
Rumunsko vtedy vyzeralo pusto a bezútešne. Odivovali sme odhodlanie slovenských farárov, ktorí pomáhali tunajším zabudnutým Slovákom. Slovensko vtedy na nich kašlalo. Občas im matičiari priniesli medajle. A sem tam sa našiel niekto, kto lokálne a účinne pomohol. Pánboh zaplať!

Občas som zašiel medzi našich na Bihor. Sledoval som, či je ich koniec neodvratný a či bude po slovenčine v Rumunsku.
Farári zatiaľ robili každý svoje. Zvláštna komunita. Peter Kubaľák staval internát z pomoci, ktorá prichádzala kamiónmi zo Švajčiarska (nie zo Slovenska!) a vozil deti na výlety. Gusto Albert sa chystal v kopcoch zohnať ľuďom robotu a hlavne vybojovať cesty. Aby mu to niekto nepokašlal, dal sa zvoliť aj za starostu Novej Huti. Martin Roľník na Gemelčičke - odľahlej kopaničiarskej osade sa staral o svoje ovečky ako dobrý otec. Pomáhal ľuďom, rozdeľoval humanitárnu pomoc, staral sa o syráreň, ktorú mu tam postavili... Švajčiari.
Po rokoch sme sa s Jankou Čavojskou opäť na Bihore. Martin Roľník niekde na Gemelčičke posiala deti do škôl a hľadá pre ľudí možnosti, ako by sa mohli uživiť. Gusto Albert nás povozil po nových cestách. Nechápali sme. Odľahlé končiny s asfaltkami. Pochválil sa aj ovčínom a novými obyvateľmi. A Peter Kubaľák... Zasa budoval nejaký internát oproti svojej fare v Alešdi. A rozprával, ako mu prídu pomôcť... Švajčiari. To snád́ nie?! Najprv sa mi zdalo, že som sa zbláznil. Že som sa vrátil v čase. Peter zasa zháňa peniaze a materiál na internát pre tých najchudobnejších z odľahlých kopcov. Pre Slovákov.
So Slovenským červeným krížom, Človekom v ohrození a hŕstkou nadšencov sme vozili do Rumunska lieky, knižky, počítače, dvd, bicykle... Že aj teraz by to bolo treba, skonštatoval Peter. Okrem toho aj vymeniť elektrické rozvody v internáte v starej budove, postaviť sprchy a toalety, zatepliť stavbu, zohnať lepší interiér... Tak sme sedeli večer pri víne a zdalo sa nám, že v tom toho Petra nemôžeme nechať samého...