Na pohrebe Slavika a medzi deťmi žijúcimi v hlbokej chudobe (Zuzany Cascino, Postoj)
Kým u nás žiarili na námestiach vianočné svetlá, mestá na Ukrajine ožarovali záblesky požiarov. Keď u nás zneli oslavné ohňostroje, ukrajinské nebo pretínali smrtonosné rakety. Kým sme slávili narodenie Krista, zomieral pri výjazde za zraneným dobrovoľník Slavik.
Kým u nás sa sviatočné stoly prehýbali hojnosťou, v dedinke blízko frontovej línie si malé dievčatko delilo darované cukríky. Na každý deň iba jeden cukrík, aby mu vydržali čo najdlhšie.
Tie kontrasty medzi mierovým a vojnovým svetom sú čoraz hrozivejšie. A najviac ma desí to mlčanie vo chvíľach závažných aj pre našu budúcnosť. Lebo mlčať v rozhodujúcich časoch dáva možnosť v budúcnosti prehovoriť aj našim mŕtvym.